I. Kapitola/ III.

24. května 2012 v 20:04 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Zavrčal na mňa a pokračoval.
"Poviem ti všetko čo budeš chcieť."
"Dobre. Povedz mi všetko o tebe."
"Dobre. Volám sa Erik, mohla si o mne počuť v knihe o ráde Čiernej Duše. O tom ráde som ti hovoril keď sme sa videli po prvé. V tom ráde bol muž ktorý tajil svoju identitu. Držal ju celé roky čo bol v tom ráde. Až ho niekto naštval a on sa neudržal. Pri hneve sa premenil na vlkolaka. Ako druhého zabili jeho. Nepatril už k ním. Bol to muž z mojej rodiny. Je málo členov čo majú túto schopnosť alebo skôr, že už len ja."
"A prečo si mi to nepovedal skôr?? Bál si sa ?? Čoho?? Že to niekomu poviem?? Prosím ťa kto by mi už tak veril??"
"Áno bál som sa ale nie toho, že to niekomu povieš, ale toho, že ma pošleš kade ľahšie."
Bola som moc nahnevaná. No chcela som ho nechať samého. Ale nahnevaná na seba a nie na neho, pretože som mohla biť k nemu milšia a nie taká výbušná.
Vyšla som von z jaskyne a išla k autu. Po ceste bol počuť štebot vtákov. Cítila som sa ako v rozprávke. Zasnená som pokračovala v ceste, neveriacky tomu čo som videla v sne. Neliezlo mi to do hlavy. O chvíľku ma prebudil náraz do auta. Otvorila som dvere a sadla som si, začala som zase hľadať kľúče. Našťastie boli v mojej bunde. Nešlo mi naštartovať. Keď sa mi to konečne podarilo, začala som volať mame, ale ozval sa iba odkazovač. Pre pána Jána mami sa nauč dať telefón na miesto kde ho nájdeš alebo budeš počuť. Bola som už neďaleko domu. Prešla som cez dve ulice a bola som už na mieste. Keď somvystúpila, všimla som si, že dom je otvorený. Išla som dozadu do záhrady či nie je náhodou tam. Mala som smolu nebola. Išla som dnu teda zadným vchodom, pre každý prípad. Po tichu som vošla do obývačky. Nik okrem Dolly - ktorá určite zase spala - tam nebol. Na schodoch pri hlavných dverách, bol padnutý lístoček. Bol napísaný úhľadným písmom aké vedela iba mama.
Drahá neviem nájsť kľúče. Preto je bit otvorený.

Odľahlo mi, že sa k nám nik nevlámal. Išla som teda za Dolly.
"Dolly vstávaj to som ja Lilieth. Dolly."
Zase vôbec nevstala. Bola ako drevo s ktorým sa nedalo pohnúť. Bola som smädná. Keď som odstúpila od sedačky, že pôjdem do kuchyne, zdvihla sa a skočila na mňa. Padli sme na zem a ona ma začala olizovať.
"Dobre moja. Dobre. Prestaň viem, že sa tešíš, že som konečne doma, ale budem musieť zase odísť. Ale ak chceš zoberiem ťa zo sebou."
Začala štekať. Mne sa rozjasnili oči, ale uši počuli niečo iného ako Dollyn štekot. Boli to kroky a buchot dverí na izbe. Mala som pocit, že vážne sa k nám niekto vlámal. Zišiel dolu po schodoch. Mohla som si myslieť. Bol to Erik.
"Čo tu robíš?? Mama bude o pár min späť."
"Prosím ťa vypočuj ma a skús sa nehnevať. Ďakujem."
"Prečo by som sa nemala nehnevať?? Veď si sa k nám lámal."
"Lebo ver mi buď kľudná."
"Pokúsim sa."
"Ďakujem. Ukáž mi tvoj krk."
"Načo??"
"Nepýtaj sa a ukáž mi ho."
"No ale neviem načo ti to bude."
"Ukáž mi druhú stranu."
"Načo ti to je??"
"Och, bože."
"Čo, čo tam mám??"
"Nie, nie ukludni sa, a prestaň nekontrolovane sa správať."
"Okamžite mi povedz čo tam mám."
"Klud moja."
Ako náhle to povedal, mala som výbuch hnevu. Zmenila som sa na vlkolaka. Takého ako je aj on. Keď ma videl nedýchal.
"Wow, ja som taký veľký keď sa zmením?!"
Splašene som dýchala. Nemal na mňa slov.
"Ukludni sa a budeš zase normálna."
Urobila som to čo mi povedal. Zase som bola naspäť.
"Čo, čo to malo znamenať??"
"Neboj sa je to normálne aj ja mám na tu dierky na krku. Pozri."
"Ale... ale ako to, že ja.... ja...., že aj ja som to čo ty??"
"Pozri sa na pentagram moja. Je tam kruh a okolo neho je vlkolak. Takže sme si súdený. To vysvetľuje tvoje sny."
"Ja tomu trošku nechápem. Prečo ja??"
"Ani ja nechápem. Neboj."
"Ako to vysvetlím mame??"
"Nijako. Ona o tom nemôže vedieť! Rozumieš ma!!!"
"Dobre ale ako pes sa nebudem správať, že."
"O to sa neboj. Aj keď áno, iný to nebudú vidieť. Aspoň vtedy keď budeš mať na krku, alebo aspoň len pri sebe pentagram."
"Pomohol si mi fakt, normálne sa cítim lepšie. Vážne."
"Hm, ako myslíš. Ale nezabúdaj nikomu to nehovor. A ešte niečo. Ak ti bude pes štekať nezľakni sa."
"Prečo??"
"Uvidíš."
Ako aj prišiel tak aj odišiel.
Vyskočil von oknom. Išla som k oknu. Nikde som ho nevidela. Začalo pršať. Stiahla som sa dovnútra. Zatvorila som okno. Sadla som si na posteľ. Prikryla som sa. Zavolala som Dolly. Pohladkala som ju za ušami. Ľahla som si a zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama