III. Kapitola/ I.

24. května 2012 v 20:43 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
3.Kapitola
V izbe, čo som bývala pár dní, bola knižnica. Tmavé drevo zo skrine, nebolo poriadne vidieť, pretože izba sama o sebe bola tmavá. A čierne ebenové drevo ju robilo temnejšou. Pri jedných dverách v mojej izbe boli ďalšie. Obzerala som si izbu. Ako som videla, tak nad každou bolo napísané po latinsky - no aspoň som sa mi to zdalo, že to je po latinsky - ale podľa toho, ako to bolo tak určite.
"Exsurge, Domine...... Tenebrae exaudi orationem nostra met concede nobis virtutem...... Exsurge Domina, adiuva nos Tenebrae Facio aliis...."
Počula som v tom kroky. Ťažké dvere na izbe sa otvorili. Srdce mi bilo ako splašené. V dverách sa objavila neznáma postava. Nebol to vôbec Nick. Z tmy svietili iba tmavo červené oči. Bola to žena. Mala krátke vlasy s ofinou. Na sebe mala dlhé šaty s plášťom a jednoznačne bola upír. Oči povedali o nej viacej ako mali.
"Kto si??"
"Lilieth. Nemusíš sa báť. Som Cryta, jedna s tých ktorá patrila rádu. Žijem v pentagrame, som aj v tvojom. Každý z nás je obdarený silou zo živlov. Ja mám vzduch."
"Tak počkať. Chceš mi povedať, že si tá z toho sna??"
"Áno. Chápe ti to dobre."
"Hm, ďakujem. Aspoň niekto si to myslí. A čo znamená tento nápis nad dverami??"
"Je to zaklínadlo. Má svoju moc. Ale tú môže ovládať iba dcéra alebo syn draka. Ale dcéra draka sa nerodia."
"Takže ja."
Povedala som si sama sebe po tichu.
"Čože?? Ty... ty si dcéra draka??"
"Áno. Vybral si ma. Už pentagram hovorí svoje."
"Prvý krát, vidím dračiu dcéru. A nepozeraj na mňa tak. Nemôžem za to, že si jediná dcéra draka"
"Och, pohroma a preložíš mi to prosím ťa??"
"Neviem. Je to niečo ako stará latinčina. Tento dom tu stojí stáročia ešte moja pra - pra babka bola mladá. "
Vôbec som nechápala čo tým myslela.
"Wow, šokujúce. A čo je za tými dverami??"
"Za mojimi je len izba. Teda samozrejme, že aj za inými.... ale fakt neviem ako to tam vyzerá....... teda ako si ju zariadili. Neviem to isto ale každá izba má v sebe kúsok tajomstva."
Usmiala sa milým úsmevom.
Z toho čo mi hovorila, som mala väčšiu chuť sa tam pozrieť.
"Môžem sa ísť pozrieť do tvojej izby??"
"Jasné. A sa mi zdá, že dcéra draka môže ísť aj do ostatných izieb." Preľaknuto som sa usmiala.

Otvorila som dvere. Boli ťažšie než sa zdalo. Podarilo sa mi ich otvoriť. Vošla som dnu. Pohľad na izbu je úžasný. Všetko bolo ako vystrihnuté z rozprávky. Cryta sa na mňa pozerala ako by sa niečo dialo.
"Cryta deje sa niečo??"
"Niečo tu nie je v poriadku. Nie je mi tu niečo jasné. Radšej už nechoď ani krok."
"Prečo??"
" Omnes viae coniuncta........ detur mihi vires."
Pozerala som v nemom úžase. Pochopila som - teda až keď sa to stalo - čo tým myslela. Nebiť jej, bola by som už som mŕtva. Všetko to bola iba clona. Clona, priepasti, pasce a hlavne smrti. Za nami sme počuli kroky. Boli mužské. Otočili sme sa. Stáli tam piati ľudia. Podľa toho ako vyzerali typujem, že to boli ostatný z rádu.
"Vy ste Pretty, Prue, Librisa, Shaxa a Empat??"
"Áno."
Povedali všetci jednohlasne.
"Si krajší ako v sne."
"Kto?? Ja??"
"No je tu ešte nejaký Empat??"
"Eh, nie??A tak ďakujem keď si to o mne myslíš."
"Nemyslím to bolí. Ja viem."
"No okey."
"Fu, niekto sa nám tu zamiloval."
"Librisa zase moc preháňaš."
"Empat, priznaj si to, že si sa do nej zaľúbil."
Pozrel sa na mňa a mávol aby som išla s nimi. Prechádzali sme dlhou chodbou. Zdala sa biť temnejšia ako včera večer. Držala som sa ho ako kliešť. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Zahľadela som sa do jeho očí. Cítila som z nich, strach ako aj z mojich. Bože on je tak krásny, krajší než Erik a Nick dokopy. Ako som mu pozerala do očí, začula som jeho hlas, ale pery, tie sa mu ani kúsok nepohli. Čo... čo to má znamenať?? Veď nepohol ani trochu s perami ale rozpráva. To je zvláštne. Riešila som si to v duchu.
"Lilieth, deje sa niečo??"
Pozeral na mňa ustarostene.
"Prepáč. Čo si vravel??"
"Či si v poriadku."
"Áno, len jednému nechápem."
"A čomu??"
"Potom vonku ti to poviem."
"Ako myslíš."
Zastavili sme sa skoro na konci chodby. Otočil sa ku mne a ostatných poslala preč aby išli ďalej. Zapozeral sa mi do očí. Tvárou išiel bližšie, tak ako aj Erik po prvý krát.
"Takže takto Lilieth."
"Čo tu chceš Nick."
"Empat, Empat , Empat ten starý a nádejní Empat ktorý sa ma snaží už dlho zabiť, že."
"Už som s tým prestal dobre to vidíš, prišiel som len pre Lilieth."
"Okamžite mi povedzte, čo sa tu deje. Hneď."
"Ešte si jej to nepovedal?? Nechápem ako môže biť do takej nuly ako ty a môj úbohý brat."
"Lilieth je to pravda??"
"Empat pozor."
Otočil hlavou a už letel na zem. Naštvala som sa a čo sa dialo nečakal nik. Ani jeden z nich nevedel kto som. Nick aj Empat nevedeli čo sa robí. Hľadeli ako teľatá na nové vráta.
"Lilieth??" povedali jednohlasne.
Padla im sánka.
"Ak sa okamžite neuvedomíte ja vám s tým pomôžem."
Pozreli sa na seba. Odvrátili od seba hlavy. Na dudrali sa ako kýble bublín. Upokojila som sa. Otočila sa od nich preč a kráčala k bráne. Za mnou boli počuť tiché hlasy.
"Prepáč mi to."
"Nie Empat, ty to prepáč mne."
"No dobre."
"A teraz choď, lebo ju nestihneš."
Zasmiali sa a Empat utekal za mnou.
"Lilieth čakaj ma."

Vonku svietilo slnko, a mňa z toho pálili oči. Robila som všetko možné, aby som si ich zakryla, ale nič nepomohlo. S Empatom sme išli sami vzadu.
"Moja tu máš moje okuliare. Daj si ich."
"Ďakujem."
Keď si ich dal dolu, jeho oči boli inej farby a nie hnedé, boli svetlo fialové.
"Tvoje... tvoje oči."
"Čo je s nimi??"
"Sú... sú... sú fialové. Čo sa to deje??"
"To nič. Na blízku je vlkolak."
"Ako, že "Je na blízku vlkolak." Máš na to vysvetlenie??"
"Áno mám. Som syn drak. Ak ti to ešte nedošlo. Preto sa mi zmenili oči."
"Takže by sa mali aj mne."
"Ako to myslíš??"
"Som... som dcéra draka a na krku mám tiež všetky živly ako ty."
Hľadel na mňa ako na votrelca. Krv v žilách mu stuhla. Cítila som, že vybuchne od zlosti. Oči sa mu akoby podliali krvou. Ale to, že bol upírom, zaskočilo aj mňa. Neviem čo sa so mnou stalo, cítila som sa zrazu ako predátor. Padla mu sánka a ako pozeral, tak aj prestal.
"Čo?? To čo má biť??"
"Závidíš jej??"
"Ty sa do toho nemiešaj Shaxa!!!"
"Prečo by som nemala?? Ja to aj moja vec. Nezdá sa ti?? Je to dcéra draka. Má na svedomie všetkých. A aj živly. Tak prestaň sa začínať."
"Dobre, máš pravdu."
Hnev v ňom sa upokojil. Ale vo mne ešte nie. Pozerala som na neho upretým pohľadom.
"Pozor lebo budem mať v sebe dieru o chvíľu."
"Prepáč. Len... len som z teba zmätená."
"Prečo??"
"Počujem ťa bez toho aby si, čo len pohol perami. Preto na teba tak pozerám."
Pozrel na mňa viacej zmätene ako ja na neho. Pravdaže podobne nechápal, ako je to možné. Som len vo vývoji, a toto všetko mi nejde do hlavy. Ostatný na mňa tiež pozerali.
"No čo tak pozeráte. Ani ja som nevedela čo dokážem. Upírom a dcérou draka som len tri dni."
"Krátka doba. Wow, to vedieť za jeden deň."
"Vieš Empat žiarli, pretože jemu to trvalo jeden rok než sa to všetko naučil."
"Cryta, zase moc prezrádzaš."
"Nevadí, nech sa Lilieth dozvie o svojom bratovi nie."
"Fu. Tak ja som s týmto zbabelcom. To som si nemyslela Empat."
"No akože dovoľ Lilieth."
"Vy..."
"Ty buď ticho Cryta."
Povedali sme jednohlasne.
"Dobre, dobre už som ticho."
"Konečne." Povedal. Chytil ma za pás. Rukou išiel nižšie. Zastal mi tesne pri zadku. Pozrela som na neho, aby dal ruku vyššie.
"No čo láka ma."
"Tak si to odpusti."
"Pokúsim sa."
Vyplazila som mu jazyk. Radšej sa na mňa potom ani nepozrel. Cryta a ostatný si nás ani nevšímali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama