III. Kapitola/ VI

24. května 2012 v 20:56 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Prišli sme domou. Ja som si vyzliekla mikinu a hodila na zem. Nahnevaná som utekala hore do izby. Ostatný sa pozreli na Nicka čo je so mnou.
"Na mňa nekukajte ja neviem prečo to tak vzala."
Pokrútili hlavou a ďalej robili to čo mali rozrobené. Nick sa túlal po izbe. Konečne si sadol, lebo ostatných viacej znervózňoval.
"Počúvaj ma. Prečo si jej to povedal??"
"Lebo čo ak sa niečo stane a mi tu nebudeme bolo dobre keď som jej to povedal, pretože ak by niečo chcela a bude nás potrebovať bude si robiť starosti kde sme."
"Ale nechápeš to. Teraz ju môžeš ísť utišovať ty. Nestačilo že stratila rodičov, Librisu a teraz stratí aj nás. Ty si dobrý idiot."
"Hej vy dvaja nehádajte sa jeden z nás tu ostane a bude to. Po čase odíde aj on z mesta."
"Pretty ty vieš aj rozprávať."
"No nie neviem, samozrejme, že áno."
Bože ešte aj oni sa začnú hádať, mne a Prue tu praskne hlava. Cryta sa už chytala za hlavu.
"Hej vy traja Nick a Prue tu ostanú a búdu tu s ňou. My ostatný pôjdeme."
Pozreli sa na ňu ako keby to nebol ten najlepší nápad tých dvoch nechať spolu, cez tie všetky hádky čo zažili len kvôli tým dvom. Nikdy by som to nepovedala ale je to pravda. Nič nebolo horšie ako ich hádky či áno??

Lilieth, prosím ťa otvor mi."
"Načo, aj tak idete všetci preč tak načo ti budem otvárať."
"Lilieth! Okamžite mi otvor. Nechceš aby som vyrazil dvere, že."
Naštvaná som sa postavila z postele a išla som mu otvoriť. V tom mnou prešli zimomriavky. Zastala som v strede izby. Dych sa mi spomalil a ja som zaostrila sluch. Zavrela som oči a sústredila sa na to aby som sa dostala do Nickovej mysle aby vedel prečo mu neotváram. Niečo mi bránilo sa s ním spojiť. Nemohla som sa ani pohnúť otvorila som oči a bola som zmrznutá - no ak sa to dalo povedať. Nick prosím pomôž mi nedokážem sa pohnúť. Počula som ako vyrazil dvere ale aj to iba slabučko.
"Pre boha. Lilieth čo si tu robila??"
"Ty pako, ja som tu pred tebou."
"Aha fakt."
Prekrútila som očami.
On nie je normálny.
"Lilieth ja som to počul. Zabudla si, si v mojej hlave ešte stále. A do pekla, ako ťa z toho dostať?? To mi záhada."
Tak toto ma úž naštvalo. Nedalo sa nič robiť, a hnev prepukol. Ľad čo som mala na sebe sa roztrieštil na milióny kúskov. Nick pri tej všetkej sile odletel von a narazil na stenu oproti. Pozerala som sa ne naho ako letí von.
"Ups."
Zatvárila som sa kyslo.
"Bože čo hentí dvaja zase robia??"
Hneď dobehli a čudovali sa prečo ja som iná a prečo je Nick na zemi dolu keď bol na poschodí.
"Super Lilieth. ďakujem za poďakovanie. Au."
Vybehla som von z izby a chytila sa zábradlia.
"Prepáč nechcela som, ale sama som nevedela aká je to sila prepáč."
Hľadeli na nás ako na veľkých bláznov.
"Lilieth čo sa stalo a prečo je tu dole všade ľad??"
"To si nevieme ani my vysvetliť."
"Díky Nick."
"Ale čo sa stalo??"
"No išla som Nickovi otvoriť dvere a zrazu som mala na chrbte zimomriavky. Tak som zastala v strede izby. A nechcela som aby dvere zase vyrazil tak som sa napojila do jeho mysle ale niečo mi bránilo. Ale i tak musel dvere vykopnúť lebo aj oni primrzli no teda všetko v mojej izbe je zamrznuté. A keď som sa naštvala, neudržala som to a ja som sa zmenila a on vyletel von z izby a narazil o stenu a strepal sa dolu."
Všetci tam dolu na mňa kukali. Ja som len vzdychla a išla dolu.
"Počujte, je mi jedno či idete preč alebo nie ale ja budem musieť ísť s vami. Kvôli mne Librisa zomrela a ona keby že tu je by chcela aby som šla s vami."
"Lilieth má pravdu."
"Pretty ty rozprávaš."
Pokrútila iba očami a zamysleným pohľadom mi odpoveď oplatila.
"Dobre ale pohni sa z balením."
Pozrela som na Empata s ďakovným pohľadom.
Usmial sa a odišiel preč. Pretty ostala ešte chvíľku. Podala mi veci čo som mala na stolíku pripravené. V jej blízkosti som sa cítila zraniteľná viacej ako som bola. Mohla som sa jej báť, že mi nie čo urobí. Alebo, že sa niečo stane. Ruky sa mi triasli. Sadla som si na tašku a Pretty mi ju zavrela. Spadla som dolu z tašky. Zasmiali sme sa. Zobrala som ju a šla sa obuť. Dala som si tašku do auta. Empat ma chytil a potlačil preč od kufra. Pleskla som mu po hlave.
"Au to bolelo."
"Prepáč ale nemáš ma odstrkovať."
"Prepáč, štupeľ."
Vyplazila som mu jazyk.
Cestovali sme tri dni. Nevedela som spať. Všetko ma bolelo. V aute mi začalo biť zle. Čo nikdy pred tým nebolo.
Konečne sme došli na miesto. Zastavil pred veľkým rodinným domom. Bol nádherný. Nemala som na neho slov. Empat ma zavolal dnu. Ukázal mi kde budem mať izbu a odišiel. Nick mal izbu vedľa mňa. Empat mu povedal nech ma ide zapísať dať do školy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama