IX. Kapitola/ II.

25. května 2012 v 14:24 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
V škole som sa rozbehla ku Krisovej skrinke či je v škole. Bola zamknutá. Buchla som si hlavu o skrinku. Išiel okolo jeden chalan, a nechcene do mňa buchol. Bol nahnevaný. Kto to bol?? Ešte som ho tu nevidela. Asi nový žiak alebo skôr učiteľ?? Nie, je moc mladí na učiteľa. Povedala som si v duchu. Zodvihla som sa a išla do triedy. Medzi dverami som sa zastavila. Prestala som dýchať. To je ten nový. Bože on je prekrásny. Vstúpila som do triedy. Všetci zbystrili na mňa zrak. Nehýbali sa.
"Kto je to??"
"Lilieth. Je iná ako my ostatný."
"Počkať ako to myslíš??"
"No odkedy prišla na našu školu zmenila každého. Napríklad Dajanu, bola drsná a teraz je ku každému milá. Alebo Jess to je tá malá kučeravá. Bola tichá a teraz sa baví s každým."
"Niečo som čítal o takých ľuďoch. Každý vravel, že sa ich iný boja. Tak som si ich naštudoval prečo. Ale jej by som sa nikdy nebál."
"Ani na to nemysli. U nej nemáš šancu pokiaľ si ťa ona nevyberie nemáš šancu. Ona už niekoho má."
"Nevadí. Ja viem ako na to."
"Nie Alex počkaj."
Chytila sa za hlavu a otočila sa.
"Pane bože to nechcem vidieť."
Išiel ku mne akoby nič.
Vystrela som ruku dlaňou k nemu aby zastal. Chytil ma za ruku a dal dole. Dala som hlavu hore. Ten dotyk. Je mi známy. Povedala som si v duchu. Otočila som sa a skoro som padla na zadok. Bol to ten nový.
"Pozor nepadni."
Držal ma za ruku.
Bože on ma sladký hlas.
"Nevrazil som náhodou do teba pri tých skrinkách?? Lilieth čo sa deje??"
"Ni... nič. A áno vra... vrazil."
Usmial sa.
Žiaril ako slnko. Bol prekrásny. Nemala som na neho slov. Telo som mala nehybné, v hrdle zaseknutý chumáč slov. chcela som aby ma pustil no nemohla som odolať. Pokožku mal ako dieťa, oči prekrásne hnedé a pery neuveriteľne sladké. Začalo sa mi chvieť telo. Pozerala som mu do očí.
"Lilieth. Neboj sa. Viem, že zo mňa cítiš všetko možné no dobro nie. Ale ja nie som zlý."
Pritisol si ma k sebe.
A do ucha mi pošuškal.
"Som Aristokrat."
Dal mi pusu na líce.
A odišiel. Chytila som sa na miesto kde mi ju dal. Druhou rukou som si prehrabla vo vlasoch. Usmial som sa a išla si sadnúť na miesto. Celú hodinu po mne pozeral. Znervózňovalo ma to.
"Ehm, pán učiteľ??"
"Áno??"
"Môžem si sadnúť k Lilieth, lepšie sa mi učí v jej blízkosti."
"Nech sa páči."
Zobral si veci a išiel ku mne.
Nechápala som čo to má biť.
To akože čo robíš?? Raz ma chytiť v poriadku ale toto?? Nedovoľuješ si priveľa??

Nie Lilieth nedovoľujem, a vieš prečo som ťa chytil?? Aby si nepadla do koša :D a sedím preto vedľa teba lebo vidím, že sa trápiš s tými príkladmi.

Aha tak ďakujem , že sa o mňa tak staráš.

Usmial sa a začal mi to vysvetľovať. Sledovala som poväčšine jeho oči. Bola som zasnená. Netrápilo ma nič iné len on. V tom zazvonilo. Postavil sa a odišiel. Rýchlo som šla za ním.
"Alex."
Otočil sa.
"Nie prepáč. Ponáhľam sa zajtra dobre."
Prikývla som.
Sadla som si na zem a začala plakať. Všetko sa mi zrazu zrútilo ako zle postavený dom.
"To nie je možné. Prečo ja?? prečo práve on??"
"Kto Lilieth?? O kom to hovoríš??"
Pozrela som sa kto na mňa rozpráva.
Pri stene bol opretý Mirko.
"Čo?? Ale to nič. Len nahlas premýšľam zase."
"Lilieth všimol som si, že Alex je do teba. Neviem si to vysvetliť ale akoby som ho už niekde videl."
"Ale... ale to nie je možné."
"Je to možné teda, pokiaľ je Aristokrat..."
Prerušil sa.
Pozeral sa za mňa. Chcela som sa otočiť no on mi chytil hlavu a prisunul k jeho perám. Pobozkal ma. Vášnivo a nekontrolovateľne. Alex sa pozeral iba s hnevom v očiach. Zaťal sánku a odišiel preč. Mirko sa pozrel za mňa. Ja som bola otrasená z toho čo sa stalo. Nevedela som premýšľať. Mala som iba jeho pred sebou. Pozerala som mu uprene do očí. Pozrel sa na mňa a dal mi nabok hlavu.
"Lilieth Milujem ťa."
"Ja viem Mirko. Viem, že by si urobil všetko možné, len aby si ma dostal. A chcem ti povedať..."
Pritisla som jeho pery na moje.
Začal ma bozkávať na krku až do výstrihu. Medzi dverami sa vyskytol Kris. Pozrela som sa na neho. Prstom mi ukázal aby som bola ticho. Usmial sa a hlavou prikývol áno. Pohľad mu padol na moje pery. Usmiala som sa.

Po škole ma Mirko musel opustiť. Mal ešte jednu hodinu v 5D67 - to boli u nás na škole triedy. Mal biológiu z ktorej prepadal.
"Musím už ísť zlatko. Po škole sa vidíme u teba."
"Dobre láska pa."
"Ahoj."
Pobozkal ma na čelo.
Pred školskými dverami stál Alex. Schmatol ma pevne za ruku.
"Ešte raz ťa uvidím pri ňom, vlastnoručne ho zabijem je ti to jasné."
Pozrela som sa na neho nenávistným pohľadom.
Bola som nahnevaná a on nevedel čo som zač.
"Au popálila si ma."
"Ale ty máš aj nejaké city??"
Odvrkla som mu.
Chytil ma za tričko a hodil ma pred školu.
"Zapamätaj si, odo dneska si posledný krát s Mirom."
Chytila som ho za nohu a stiahla k zemi.
"Hej ale mne sa zdá, že vystrašený si tu ty. Nemysli si, že ťa budem chcieť len kvôli tomu. Že sa mi vyhrážaš. Že som iná ako iné. Neskočím ti na tu tvoju prekrásnu tvár. Na mňa zabudni. Nikdy ma nedostaneš."
Nohou som ho prevalila na druhú stranu a odišla som preč.
Mirko to všetko sledoval cez okno triedy. Chytil tašku a išiel za mnou. Medzi tým ho schmatol učiteľ.
"Kam idete??"
"Teraz nie..."
Prerušil sa a odišiel preč z triedy.
Zoskočil z horného poschodia a utekal za Alexom.
"O čo ti človeče ide??"
Sotil ho a padol na zem.
"Ty sa do toho nestaraj."
"Prečo by som nemal Lilieth je moje dievča nie tvoje tak si daj zbohom."
"Zasran malý. Si myslíš, že sa ťa bojím??"
"Nie ja si nič nemyslím ja to viem."
S pohodou na očiach sa usmial.
"Totižto ja viem, že si chodil s Lilieth predo mnou. Ale teraz je to iné. Ona patrí mne."
Zamračil čelo a odišiel preč.
Drgol do neho.
"A nabudúce nedrgal."
Išla som za ním.
Chytila som sa ho okolo pásu. Hlavu som ponorila do jeho hrude.
"Si v poriadku zlatko??"
Prikývla som.
"Neboj sa moja, nedá si ťa. Vie aký je. Budeš si musieť dávať na neho pozor."
"Ja milujem iba teba i po tých 100 rokoch čo prešli od nášho rozchodu."
Chytil mi tvár.
Pozrel sa mi hlboko do očí, akoby mi chcel povedať, že som iba jeho a vždy ňou ostanem. Rukou šiel pomaly dolu. Cez krk, na ktorom ho zarazili dve krvácajúce malé dierky, cez prsia až k pásu. Chytil ma za ruku a odviedol k autu. Dal mi pusu na čelo a zavrel za mnou dvere.
"Choď rovno domou. Budem ťa čakať pred dverami dobre."
"Dobre."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama