V. Kapitola/ III.

24. května 2012 v 21:30 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Večer než som si išla ľahnúť. Kris prišiel ku mne do izby a postavil sa za mňa. Otočil ma zo stoličkou a postavil ma. Hľadel mi do očí. Všetko som mu z nich vyčítala. Bolo mu ľúto, že mi neveril. Ak by mohol, všetko by vrátil späť. Chytil ma okolo pása a pritisol k sebe.
"Lilieth prepáč. Nechcel som. Prepáč mi to."
Po prvýkrát som sa mu mohla vyplakať na ramene. Ako by vedel čo mi pomôže.
"Kris?? Všetko ... všetko čo som ti povedala... prepáč nechcela som ťa raniť. Nebola som to ja prepáč."
"Nie ty sa za nič neospravedlňuj. Ty za nič nemôžeš."
Plakala som. Jeho slová boli úprimné. Všetko čo sme chceli obaja bolo iba vrátiť čas, tam kde sme sa spoznali. Nemohla som sa už pozerať na to čo som vyviedla.
"Lilieth, deje sa niečo??"
"Nie, prečo??"
"Pretože si iná. Smutnejšia než inokedy."
"No dobre je mi ľúto všetkého. Keby som neprišla k vám na školu ty by si sa nepohádal s Denim. A naši by boli kludnejší."
"Neboj sa kvôli tebe to nie je. Všetko bude tak ako má biť aspoň na chvíľku."
Sedeli sme na posteli a ja som si ľahla. Zavrela som oči. Kris mi dal pusu na čelo a odišiel. Zavrel za sebou dvere. Počas noci som mala nepokojné sny. Snívalo sa mi ako moje spomienky zabíjajú mojich ozajstných kamarátov. Kris ma zobudil zo sna, pretože som kričala.
"Lilieth, Lilieth vsávaj. Prebuď sa."
"Čo... čo... čo sa stalo??"
"Niečo zlého sa ti snívalo. Povedz mi čo."
"Moje... moje myšlienky."
"Čo s nimi??"
"Oni... oni... oni zabíjali mojich kamarátov."
"Neboj sa to bude dobré. Nič sa im nestane."
"Nie. Ja... ja musím za nimi. Musím. Prosím. Ja vážne musím."
"Nie Lilieth. Neboj sa nič sa im nestane to bola iba zlý sen."
Pozerala som sa mu do očí. Vedel, že ak sa to stane budem mať výčitky. Nechcel aby sa to stalo, ale nemohol dopustiť, aby som šla za nimi. O mesiac mám narodeniny. A presne na deň mojich narodenín sa má splniť ten sen. Všetko je ináč ako má biť. Musím ísť za nimi nech sa deje čokoľvek.

Ráno Kris hodil na stôl noviny. Na prvej stránke bol článok o smrti dvoch mladých dievčatách.
"Lilieth, si... si v poriadku??"
"Kris ja ich poznám."
"Koho??"
"Tie baby na fotke."
"Kto je to??"
"Tá baba naľavo je Katie. Tá vedľa nej je Dominika."
"Počkať kto??"
"Moje kamarátky. Hovorila som, že ich zabijú."
"Prepáč. Už mi to nie je také ako vtedy choď za nimi. Zachráň ich."
"Ďakujem."
"Za všetko. Utekaj do auta. O pár minút som tam dobre."
Utekala som si zobrať do izby pre svetrík. Nechcelo sa mi ísť zase dolu po schodoch tak som vyskočila z okna. Kris ešte nebol tam. Odľahlo mi aspoň sa nemusela čudovať ako som tam prišla, pretože ma nevidel. Otvorila som si auto a sadla si pri miesto vodiča.
"Eh, Lilieth ako si sa sem tak rýchlo dostala bez toho aby som ťa videl??"
"Vyskočila som z okna."
"Aha. Zabudol som si upír."
"Žeby??"
Zasmiali sme sa a sadol si do auta.
Zabudol si - ako vždy - kľúče. To by nebol on keby, že tie kľúče má. Išiel si pre ne len k oknu.
"Nevedela som, že má niekde tajnú skrýšu na kľúče, budem ho musieť asi prenasledovať, aby som vedela kam si to všetko dáva. Ale i tak je neskutočne neodolateľný."
Povedala som si sama pre seba.
Otvoril dvere na dome a vošiel dnu. Začudovala som sa čo robí. Myslela som si, že ide ešte rýchlo na záchod. No nevracal sa. Vystúpila som von z auta a išla za ním. Všade bolo podozrivé ticho.
"Kris. Si tu??? Haló Kris. Počuješ ma??"
Nikto sa neozýval, tak som šla hore po schodoch. Dvere na kúpeľni boli otvorené. Pozrela som sa za dvere. Ležal na zemi. V hrudi mal dieru po vpichnutí.
"Nie Kris nie. Prosím nie."
Hlavu som položila tesne pri jeho hrdlo.
Srdce mu ešte bije ale ako to, že ma nevníma?? H, moje slzy. Tak ako to urobili jeho slzy tak aj moje. Slzy padali na ranu v hrudi. Keď ju zahojili, Kris ešte nevnímal. Chytila som ho okolo pliec a ľahla si na jeho hruď. Otvoril oči a zhlboka sa nadýchol
"Lilieth."
"Áno moje som tu."
"Milujem ťa."
"Ja viem."
Pošuškala som mu do ucha.
Pritisla som sa viacej k jeho hrudi. Chytil ma okolo pása a vytiahol hore na neho. Cítila som sa akoby som ležala na Erikovi. Zahľadela som sa mu do očí. Zrazu mal v nich plameň. Ten plameň odniekadiaľ poznám. Ale kde som ho len videla?? Už viem. Erik ho mal v tú noc čo ma položil na sedačku. Čudovala som sa no nespustila som z neho oči.
"Lilieth deje sa niečo??"
"Nie... teda áno ten... ten oheň v tvojich očiach kto si??"
"Lilieth to som ja Kris."
"Nie nie si. Ten oheň ma Erik ty nie si Kris."
"Prečo to hovoríš??"
"Oheň v tvojich očiach Kris."
"Aha to sa mi stáva dosť často. Ľudia si potom myslia, že som ich rodina. Všetci z jeho rodiny zomreli kvôli tomu ohňu."
"Ty nie si Kris. A odkiaľ poznáš Erika alebo skôr odkiaľ vieš ktorého myslím."
"O Nickovom bratovi, teda skôr o bratoch Hillisovcoch."
"Odkiaľ ich poznáš??"
"Moja tu ich pozná každý. Jeho otec tu panoval, ale neviem koľko rokov. Ale o pár rokov na to ako sadol na trón zomreli všetci. Až na nich dvoch Erik a Nick nie. Boli jediný ktorý prežili."
"Jeho brat Nick. On je v tom hrade alebo čo to je. Bola som tam jednu noc. On a Erik... sa neznášajú. Prečo??"
"No... takto... ako si videla, hádali sa a neustále spolu bojovali. A to len preto, lebo Erik nie je jeho biologický brat. Erik ja od neho mladší. A to Nick nezniesol. Vyhlásil mu vojnu."
"To všetko len preto, že je adoptovaný??"
"Od témy, poďme spať."
"Dobrý nápad."
"A ešte jedna otázka so mnou či sama??"
"S tebou to je jasné."
"Dobre."
Ukázal mi kde je druhá kúpeľňa. Prezliekla som sa a išla som si k nemu ľahnúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama