X. Kapitola/ I.

25. května 2012 v 14:32 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
10.Kapitola
Kris prišiel domou. Alex bol asi v takom stave ako aj ja. zišla som dole z postele a s črepinami na šľapách som išla za ním. Padla som rovno k jeho bezvládnemu telu. Prezerala som si jeho telo. Strhla som mu šaty. Zarazila som sa. Nemal ani jednu rany.
"Čo sa deje moja??"
"Pozri sa na jeho telo."
Nemal ani len známku rany.
Prečo má krvavé tričko?? Zamračene som sa pozerala na jeho nevládne telo. Kris pristúpil ku mne, sadol si a chytil ma za pás.
"Neboj sa, bude žiť."
Pošepkal mi do ucha.
Dala som mu preč ruky a ľahla som si Alexovi na brucho.
"Alex ľúbim ťa."
Zavrela som oči aby mi vypadla slza.
Cítila som niekoho ruku na mojich vlasoch. Išla pomaly k mojim perám. Bolo to ako po prvé v škole. Intenzívny dotyk Alexovich jemných rúk.
"Lilieth, milujem ťa."
Povedal potichu, skoro až nepočuteľne.
Skoro mi vyliezli oči. On ma miluje?? Nie!! To sa mi sníva. Povedala som si v duchu. Zdvihla som hlavu. Rukou mi prišiel k perám.
"Alex prepáč."
S bolesťou sa posadil.
"Za čo??"
"Ja... ja totiž chodím s Mirkom."
"Nevadí."
Usmial sa sladkým úsmevom.
"Ja budem na čakať."
Zohrialo ma pri srdci.
Pozrela som sa do zeme. Zodvihla som sa na črepy.
"Čo sa deje??"
"Má črepiny v šľapách."
"To odkiaľ??"
"Nevieme."
Postavil sa.
Išiel k mojej posteli. Sadol si. Usmial sa a hladkal ma po tvári.
"Lilieth. Mirko ti nepovedal jednu vec."
"Akú??"
"Skôr než si s ním chodila ty. Ja a ty sme mali spolu dlhý vzťah. Mala si dieťatko. Bolo to dievčatko. O deväť mesiacov keď si porodila, utiekla si z nemocnice a dieťa si nechala na mňa."
Pozerala som na neho či si náhodou nevymýšľa.
Prestala som dýchať. Slza mi stiekla po tvári.
"Býva teraz u mojich rodičov. Vie o tom, že si sa zľakla a nechala si ju tam. Ale teraz ťa prosím, poď so mnou za ňou, nech konečne vie ako jej mama vyzerá, akej je povahy a ako ju ľúbiš. Prosím Lilieth."
"Dobre. Ale prečo si mi to nepovedal skorej potom?? A prečo práve Mirko mi to mal povedať celé??"
"Pretože ja, Mirko a Kris sme bratia. Navzájom sa neznášame."
Medzi dverami stál Mirko.
Pozrela som sa na neho.
"Čo sa stalo?? Mirko?? Si v poriadku?? Povedz niečo."
Padol k zemi.
Alex rýchlo utekal k nemu.
"Kto to všetko robí?? Najprv ja potom ty a teraz aj Mirko. Prečo práve mi?? Prečo sa to nedeje aj iným??"
Povedala som vzlykavým hlasom.
"Povedz mi prečo?? Prečo to robia??"
Alex prišiel ku mne.
Chytil ma a ja som mu päsťami búchala do hrude. Hlavu mi priložil pod jeho bradu.
"Neboj sa, všetko bude v poriadku o pár dní sa to všetko skončí."
Odtrhla som sa od neho.
"O pár dní?? Myslíš, že do vtedy aj niekto z nás bude žiť?? Čo ak tu zajtra nebudem ja, ty alebo oni??"
"Toho sa neboj moja. Vyriešim to."
"Nie… nie nikto to nevyrieši. Nezastavíš to."
Pri tých slovách sa mi vrhli slzy do očí.
Chytil ma za ramená.
"Počúvaj ty naivka. Spamätaj sa. Nikto nezomrie. Všetci budú žiť ale musíš zakročiť ty a nie my. Ty si tá čo to všetko zachráni. Vzdáš sa ty zomrie ľud, zomrieš ty vzdá sa ľud a poddá sa tomu, čo je tam vonku a zabíja. Tak sa prosím ťa v spamätaj, a vykroč von a zachráň nás."
"Tebe hrabe."
"Mysli si teraz, že som blázon mne je to jedno, ale je to pravda."
On nie je normálny, ale aspoň viem, prečo som sa s ním vtedy rozišla.
Povedala som si v duchu. Zišla som s postele aj keď som mala v šľapách tie črepiny. Išla som ku skrini pre veci aby som sa mohla prezliecť. Už ma nebolia nohy. Ako to je možné?? Čo… čo urobil?? Hovorila som si v duchu. Na stoličke som si našla veci. Zobrala som ich a išla do kúpeľne. Pred dverami bol tieň. Hodila som veci na zem a utkala do izby. Pozerala som akoby som videla ducha.
"Bo… bol tam tieň."
"Aký tieň?? O čom to hovoríš??"
"Ja neviem ale nejaký tieň tam bol. Nebol ako ten náš bol iný."
"Oh nie musíme…"
Sťažka preglgol.
"Musíme ju dostať preč. Kris zober u a odveď. Ja sa postarám o Mirkove telo."
"Dobre."
Chytil ma za ruku.
Vytrhla som sa mu.
"Nie… ja… ja nikam nejdem pokiaľ mi nepoviete kam."
"Lilieth nesťažuj to prosím ťa. Sľubujem, že si ťa s Mirkom a Krisom nájdeme a odvedieme ťa sem naspäť. Ale teraz je to nebezpečné prosím urob to. Ak chceš aby si žila a videla nás niekedy. Prosím."
"Dobre."
Hodila som sa mu okolo krku a pobozkala. Alexovi a Krisovi skoro vyliezli oči.
"Wow."
"Tak toto som nečakal, že Lilieth sa vrhne na teba."
Zasmiali sa.
Nadvihla som jedno obočie. Než som odišla von do auta vyplazila som im jazyk.
"Idem lebo mi tam rozoberie auto."
"Dobre a ešte niečo. Dávajte si pozor. Záleží mi na nej a mám ju moc rád. Nechcem aby sa jej niečo stalo a ani tebe."
Usmial sa.
"Neboj Kris všetko bude v poriadku. Dopravám ju do Miami bez toho aby sa jej niečo stalo."
"Ďakujem."
Prikývol a utekal dole.
Boli sme tri hodiny od Miami. Nevedela som kam ideme, na aké miesto.
"Kam ideme??"
"Na inú školu."
"Kam??"
Skríkla som na neho.
"Ja nechcem ísť na inú."
Pozeral sa uprene pred seba.
Otvoril trochu ústa, že niečo povie, ale hneď ich aj zatvoril.
"Otoč to. Hneď!!"
Dupol sna brzdu.
Otočil sa ku mne. Chytil ma za ramená. Silno ma stisol. Moc to bolelo. Chcela som mu povedať nech povolí. Bála som sa ho. V očiach mal hnev a zároveň aj smútok.
"Ty to nechápeš?? Zabije ťa."
"Nie. Zabijú skorej vás ako mňa. Budú si myslieť, že si ma dal preč, len preto aby mohli siahnuť po vás a mňa tým prilákať."
Chytila som mu ruky a dala preč.
Schúlila som sa na sedadle a pritiahla viacej k oknu. Celú cestu sme neprehovorili ani slovko. Cítila som, že ma ide chytiť za nohu.
"Ani sa o to nepokúšaj."
Stiahol sa.
Pozerala som sa von. Stromy okolo ktorých sme išli neprejavovali ani len známku vetra. Prečo musím ísť preč?? Nechápu, že idú po mne, že ja som tá ktorú chcú??
"Odnes ma domu."
"Zabudni."
"Dobre mne je jedno, nech vás Emili pozabíja do jedného ako ste."
"Zase začínaš."
"Nie nezačínam!! Ale vy to nechápete, ona chce mňa nie vás!!"
"Ja to nechápem?? No dobre ako myslíš."
"Fajn ale potom..."
Mala som vidinu.
Nevnímala som nič, ani len to ako ma Alex prebúdza. Vidiny pred tým som vnímala každý jeden pohyb. Dupol na brzdu. Utekal von aby ma mohol vytiahnuť z auta. Odvliekol ma na krajnicu.
"Lilieth, haló počuješ ma??"
Otvorila som oči. mala som krvavo červené oči.
Pustil ma. Dýchal prudko a kráčal odo mňa preč.
"Ty nie si Lilieth."
Postavila som sa.
Mačacím krokom som kráčala k nemu. Potkol sa a padol do priekopy. Zlatela som na neho. Z úst mi tiekla krv.
"Zlez zo mňa."
Kusla som ho.
Hodil ma na zem a sadol si na mňa.
"Keď ťa odnesiem domou, budeš už normálna??"
Oči som mala zase svojej farby.
Prikývla som. Podal mi ruku, a vytiahol ma hore.
"Nastúp si."
Pozerala som do zeme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama