X. Kapitola/ IV.

25. května 2012 v 14:35 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Vykročila som v pred. Alex ma chytil za ruku a snažil sa ma stiahnuť späť. Vyšmykla som sa mu a vrazila som do Tomáša.
"Prepáč."
"To nič. Ale môžeš ísť na chvíľku so mnou??"
"Dobre. Lilieth choď s nimi do jedálne ja prídem potom pre teba dobre."
Odišiel s Tomášom inak.
O čom sa tak môžu rozprávať?? Súvisí to s Ianom?? Alebo s tým tieňom čo som videla v kúpeľni?? Pred sebou som videla Iana. Bože zase som tu s tým debilom. Sklonila som hlavu a išla do jedálne. Pri dverách som narazila do Wema.
"Wem čo... čo tu robíš??"
"Eh. Prišiel som na obed??"
"Jáj prepáč. Som mimo z toho nového chalana. Ide z neho strach viem o mne všetko aj to, že som žila v nejakých iných životoch, o ktorých ja sama neviem."
"Kto?? Ian?? On vie o všetkých všetko."
"Hm... vie aj jedno tajomstvo."
"Aké, že nie si normálna?? Moja to vie každý na tejto škole. Ide z teba iné "posolstvo" ako z ostatných. A každý vie, že si jediná svojho druhu."
"Aha tak nič potom. A prečo každý vie, že nie som normálna??"
"Prepáč. Bolo to z útržkov nervov."
Zasmial sa a pritisol mi hlavu k jeho hrudi.
Ruky som mala na jeho hrudníku. Za nami stál Deny a Tomáš s Alexom. Wem ma pustil.
"Wem prepáč mi to. Nevedel som, že si sa rozišiel kvôli mojej milovanej."
Pohľadom smeroval na mňa.
"Prepáč. Kebyže mi to povieš bol by som iný."
"Nevadí."
Objal ho a išiel si k stolu sadnúť.
Alex sa otočil a tiež odišiel. Utekala som sa za ním.
"Počkaj."
Chytila som iného chalana ktorý sa podobal na Alexa.
Zostala som tam iba tak stáť. Zazvonilo na hodinu. Ostala som sama na chodbe. Kto to je?? Prečo mi to robí?? Je to vôbec ten chalan ktorého som sa chytila na začiatku jeho príchodu?? Boli to otázky na ktoré asi nikdy nedostanem odpovede. Pohla som sa smerom k mojej triede kde mám mať ďalšiu hodinu. Vošla som do triedy a sadla som si sama do poslednej lavici pri okne.
"Čo sa jej stalo??"
"Ja neviem. Ale vyzerá to tak, že Alexa nechytila."
"Ako to myslíš??"
"Nebol to on."
"Aha, to by ma nenapadlo."
"A napadlo ťa niekedy niečo?? Počkať nie všetko vyšlo z mojej hlavy."
Wem prekrútil očami.
Postavili sa a odišli preč.
"Kam idete??"
"Pán učiteľ musíme ísť nájsť Alexa."
"Dobre."
Pozrela som sa na nich.
Keď odišli z triedy sklopila som zrak a hlavu som si oprela o stenu pri okne.
"Počuj však nie som ešte taký blbý či??"
Za ním išiel Damon.
"Wem si, ale neboj sa, to časom prejde."
Zasmial sa a odišiel.
Wem bol nazúrený a vyšiel von zo školy.
"Alex, počkaj."
"Čo chcete??"
"Alex čo ti je?? Lilieth sa o teba bojí."
"Mne?? Čo je mne?? Sa pozri na seba a potom sa pýtaj mňa dobre."
"Čo som ti urobil??"
"Obchytkával si mi babu. A to nič nie je??"
"Čo?? Sa spamätaj Alex. To objala ona mňa a nie ja ju. Never mi ale je to tak. A to s tým, že je jediná svojho druhu, zistili sami."
Wem a Deny sa otočili a vrátili sa naspäť do triedy.
Sadli si ku mne.
"Čo sa stalo??"
"Ja neviem. Ale asi žiarli alebo niečo takého. Ja ho nechápem. Čo skrýva??"
"Práveže nič. On mi povie všetko. Ale ja jemu som nepovedala ani raz pravdu. A nechápem prečo odišiel."
Zazvonilo na prestávku.
"Poď snami. Ukážeme ti niečo."
"Dobre ale kam??"
"Uvidíš. Poď."
Chytil ma za ruku.
Ako ma potiahol skoro som padla. Ťahal ma von zo školy.
Ocitli sme sa pri vodopádoch.
"Kde to sme??"
"U mňa doma."
"Ale..."
"Nezdá sa ti to?? Moja zabudla si, že tento len je zakliatí??"
Hm fajn číta mi asi myšlienky. Usmiala som sa. Prekrútila som očami a išla som za nimi. Zahli za dom. Nič tam nebolo. Potom Wem stiahol niečo ako plachtu. Stáli tam dvere.
"Čo sú to za dvere??"
"Ty ich nepoznáš??"
"Odtiaľ si prišla s tvojou mamou Sanyou."
Vypleštila som oči. Nie... nie... to nemôže biť pravda. Hovorila som si v duchu. Išla som smerom k dverám. Bola som už len kúsok. No niekto ma stiahol.
"Nie."
Spadla som na zem.
Začala ma bolieť hlava. Pozrela som sa dozadu. Stál tam Alex s Krisom. Mali zase zlú náladu.
"Lilieth, never im prosím. Oni sa ťa chcú zbaviť."
Pozrela som sa im do očí.
Krútili hlavou, že to nie je pravda. No ich oči povedali viacej ako mali.
"Prečo?? Čo som vám urobila??"
"O čom to hovoríš??"
"O tom všetko. Ja blbá prečo som vám na to naletela."
"Počkať. Ty si nám to vyčítala z očí??"
"Áno. Presne tak."
"Sme aristokrati Lilieth. A ty snami."
Otočila som sa na Alexa.
"Prepáč teraz mi došlo to, čo si mi hovoril."
"To nič. Teraz vieš už o nich všetko. Snáď."
Pozrela som sa na zem.
Alex ma chytil pod bradou. Pozrel mi do očí. Chcel mi niečo povedať no nemohol. Zostal stáť. Nič s ním nepohlo. Nechá ma teraz?? Odíde bez slova a nepovie ani zbohom?? Myslela som si.
"Tu máš moje hodinky. Daj si ich na ruku pod tričko prosím. Neukazuj ich nikomu a ani sa do nich nepozeraj. A prosím zohni sa."
Povedal takmer nepočujúco.
"Prečo??"
"Zohni sa!"
Ešte nikdy som ho nevidela tak rýchlo vybuchnúť.
Išla som sa otočiť. Chytil mi hlavu nech sa neobzriem.
"Prečo??"
"Ver mi."
Sklonila som hlavu až k jeho kolenám.
V hodinkách sa všetko odrážalo. Nad nami lietali nejaké tvory. Čo... to pre boha je??
"Lilieth nie!!"
Mesiac sa odrazil v hodinkách.
Pozrel sa hore na oblohu. Tvory čo tam boli, sú odrazu preč.
"Poď hore a rýchlo utekaj domou. S nikým sa nebav a tie hodinky si v poriadne schovaj niekde. A hlavne ich nikde nevyberaj."
Prikývla som.
Dal mi pusu na čelo a utekala som preč.

Bola som asi polhodinu od domu. Nevládala som. Padla som na zem a hodinky mi vypadli. Zleteli mi dolu z ruky. Zozadu sa plazila ruka. Pozerala som ako zamrznutá. Ruka?? Odkiaľ sa tu vzala?? Čo to má biť?? Povedala som si. Z ničoho nič sa to postavilo a vyletelo hore. Postavila som sa a vyskočila po hodinky. Chytila to som za... za nohu?? Vytrhla som mu hodinky z ruky. Buchlo to do mňa a hodinky som pustila. Padli na zem.
"Nie!"
Zletela som dolu.
Nerozbili sa. Zobrala som ich a išla som domou. Otvorila som dvere a Alex na mňa skočil.
"Ho... ho... ho pomaly moje."
"Ach Alex nedáš si povedať, že ju môžeš aj udusiť??"
Povedal Kris chrapľavým hlasom.
Alex ho ignoroval.
"Nie som v pohode. Ani si nevieš predstaviť ako som sa o teba bál. Kde si bola??"
"Prepáč, spadla som a tie monštrá mi zobrali hodinky keď som sa potkla a oni mi vyleteli z ruky. Padli na zem ale nerozbili sa."
"Ako to veď..."
Tváril sa, že nevie, že sa nedajú rozbiť.
"Čo sa deje??"
"Lilieth daj mi tie hodinky."
"Pretty načo ti budú??"
"Daj jej ich."
Dala som si ich dolu z ruky a podala jej ich.
Odišla preč. V izbe bola z ničoho nič tma. Bála som sa. Išla som hore do izby. Ľahla som si do postele a snažila som sa zaspať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama