XI. Kapitola/ II.

25. května 2012 v 14:47 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Objala som ho silnejšie. Kris stál za nami.
"Už si ma stihla vymeniť??"
"Nechaj ju, ona ťa nevymenila."
"Emil zavri hubu."
Zahnal sa rukou aby ho odo mňa odohnal.
Emil v rýchlosti roztiahol krídla pred nás. Slúžili ako štít. Boli mohutnejšie ako sa zdalo. Chcela som sa ich chytiť. Nedokázala som sa ho ale pustiť. Bola som k nemu prikliatá. Cítila som vôňu jeho tela, tep srdca ako sa mu , že to nezvládne, zrýchľuje. Po pár minútach ho opustili sily. Držali sme sa tiel.
"Prosím nepúšťaj ma."
"Neboj sa. budem neustále pri tebe."
"Bojím sa."
"Čoho??"
"Že ma pustíš."
"Pozor."
Pritiahol si ma bližšie a pevnejšie.
Chrbtom narazil do stenu a prerazil ju. Zleteli sme na zem. Ležal nehybne. Snažila som sa postaviť. Ruky sa mi triasli. Padla som naspäť na zem. Kris sa postavil nado mňa a nohou ma
pretočil na chrbát. Emil bol v bezvedomí. Kris ma chytil za nohu a
potiahol preč od Emila. Snažila som sa ho chytiť aby som bola len s
ním. No šmýkala sa mi ruka. Nechty som zaryla do dreva.
"Pusti ma."
"A prečo by som ťa mal púšťať?? Aby si ma zabila aj v pekle??"
"Čo o čom to ty hovoríš. To ty si zabil mňa, nie ja teba."
"Tak mi to dokáž lebo ja ti neverím. Tebe sa už veriť nedá.
Chudera."
"Nemám ako, ale si anjel a teraz si len časť z démona. A, že mne
sa nedá veriť?? Tak to si na omyle a ešte niečo zabudol si, že s tou chúderov si predtým chodil."
Stisol mi pevnejšie nohu a vyhodil do vzduchu.
Chrbtom som narazila do piliera, ktorý tam ostal. Kris sa iba prizeral, ako padám k zemi, omráčená úderom. Padla som na zem a začala mi tiecť z čela krv. Na ruke mal prsteň, ktorý som mu dala keď sme sa dali dokopy. Dal si ho dole a hodil ho ku mne.
"Všetko je to tvoja vina."
Otočil sa a stratil sa v tme.
Emil sa začal prebúdzať. Keď cítil, že nie som pri ňom, ostal nehybne ležať a dúfať, že sa mi nič nestalo. Pomaly sa posadil. V tme videl ležať na zemi malú siluetu môjho tela. Postavil sa,
krídla stiahol pod kožu a išiel ku mne. Pomaly sa ku mne približoval. Bolo zreteľnejšie vidieť, kto tam leží. Spoznal moju postavu a utekal za mnou. Kľakol si ku mne, otočil ma a chytil za
hlavu.
"Pre boha... kto... kto ti to urobil??"
Chytil ma pod pás a nadvihol.
Vystrel krídla a vyletel do šera. Vietor mi hladil tvár. Emil sa snažil nájsť miesto kde by ma položil a posnažil sa mi pomôcť. Po každom zabratí krídlami sa mi vietor oprel o tvár. Cítila som ako klesáme k zemi. Svaly pomaly uvoľňovali. Zastal a položil ma na zem. Roztrhol mi tričko. Na bruchu som mala jazvy. Prstom mi prechádzal po jazvách. Mal studené ruky. Brucho sa mi zachvelo. Cítil, že dýcham a nachytal mi pulz. Otvorila som ústa a zhlboka som sa nadýchla. Rýchlo som sa posadila. Zľakla som sa kde som. Z ničoho nič som začala miznúť.

Carolyn a Julia sedeli pri mojom tele. Carolyn bola zúfala. Nevedela či sa jej podarilo ma oživiť. Otvorila som oči. Pomaly som si sadla. Carolyn sa mi vrhla okolo krku. Julia sa iba prizerala. Keď som si ju všimla, usmiala som sa. Pozrela som sa na Carolyn. Oči jej hrali radosťou.
"Myslela som si, že sa mi to nepodarilo. Som rada, že žiješ."
"Aj ja som rada, že si tu. A prosím vás dali by ste mi šaty??"
"Ou, áno prepáč. Nech sa páči."
"Ďakujem Julia."
"Nemáš začo moja."
Obliekla som sa.
Zoskočila som z vozíka a išla von k dverám. Carolyn ma chytila za ruku a kývala hlavou, že nemôžem. Pozrela som sa dolu. Všimla som si, že nemám na ruke prsteň. Pozrela som sa na Juliu. Mykla pecami, že nevie kde je. Pokrčila som ústami a sadla si na stoličku.
"Julia??"
"Áno??"
"Môžem sa opýtať. Nezomrel tu náhodou chalan menom Emil??"
"Áno prečo??"
"Ukázala by si mi ho??"
"Otvor skrinku číslo 346. Tam leží."
"Ďakujem si milá."
Usmiala som sa išla k dvierkam.
Ach kde je tá skrinka. Ah tu je. Otvorila som ju. Bol presne taký ako aj tam. Vybrala som jeho telo zo skrinky. Pohľadom som prešla po jeho tele. Otvorila som ústa a dala mu pusu na čelo. Hladkala som ho po vlasoch. Otočila som sa.
"Carolyn prosím, oživila by si ho??"
"Lilieth neviem či sa jej to podarí. Je mŕtvi viac ako máš ty rokov."
"Ja viem Julia. Aj on mi to hovoril, ale ja sa musím pokúsiť o to. Sľúbila som mu, že ak sa odtiaľ dostanem tak oživím aj jeho."
"Dobre. Pokúsim sa ale budete mi obidve musieť pomôcť."
Prikývla som.
Chytila som Juliu za ruku a potiahla k nám. Dali sme si ruky na jeho jemné, studené telo. Carolyn začala niečo hovoriť. Pozerala som sa na jeho oči. Zdal sa mi, že nimi pohol. Ruky som mala na jeho hrudi. Drgla som lakťom Juliu. Pozrela sa mojím smerom. Carolyn ešte niečo hovorila. Zacítila, že mu tečie krv v žilách. Dala preč ruky a ja som sa ho ešte držala.
"Kde som??"
"Emil svoj sľub som dodržala."
"Lilieth si to ty??"
"Áno som. Neboj sa si v poriadku. Sľubujem, že dám pozor aby sa ti nič nestalo."
"Nie náhodou naopak."
"Možno."
Zasmiali sme sa.
Julia mi podala jeho veci. Položila som mu ich na nohy. Zobral si ich a začal sa obliekať. Všetky tri sme sa otočili. Emil ma chytil za rameno a otočil k nemu. Bol oblečený. V tesných rifliach a šedom obtiahnutom tričku vyzeral dokonalo. Objala som ho. Zabehla mi slina. Baby sa otočili a skoro im vypadli oči. Carolyn si ho premeriavala od hlavy po päty. Nevedeli z neho odvrátiť zrak. Otočila som sa.
"Carolyn, nechali by ste nás prosím o samote??"
"Dobre. Poď Julia skočíme na kávu."
Usmiali sa.
Carolyn mi poslala vzdušnú pusu. Zatvorila za sebou dvere. Ja som ostala s Emilom sama a s plno ďalšími mŕtvolami. Oči mal stále hravé. Nech na neho svietilo akékoľvek svetlo bol úchvatný. Mal pootvorené ústa. Nadvihol jeden kútik. Mala som chuť ho pobozkať a neodlepiť sa od neho. Chytila som ho za pás tak ako aj on mňa. Myslela som na domov. Zatvorila som oči. Priniesla som nás do mojej izby.


V izbe som mala bordel ako by mi tam padla bomba. Išla som k dverám aby som zažala svetlo. Emil ma chytil za ruku a tiahol naspäť. Cítila som, že pokrútil hlavou. Pritiahol si ma. Perami mi prechádzal po
tele, pokiaľ nenašiel moje pery. Rukami mi vošiel pod tričko a
rozopol podprsenku. Mal studené ruky. Prestala som ho bozkávať.
Vyzliekla som si tričko. Hodila som ho na zem. Pozerala som mu do očí
a chytila ho okolo krku. Bozkávali sme sa. Rukami som šla dolu po jeho
tele. Došla som až k opasku. Rozopla som mu ho. Rifle mali divný
gombík ale podarilo sa mi ho rozopnúť. On mi dal dole legíny a
nohavičky. Bola som úplne nahá. Položil ma na posteľ. Pomaly si dal dolu nohavice a boxerky. Roztiahla som nohy. Vnikol do mňa. Ľahol si na mňa. Bol studený a dýchanie sa mi spomalilo. Rukou mi chodil po hrudi. Chytila som ho a stiahla na mňa. Prevrátili sme sa. sadla som si na neho. Rukami mi šiel k prsiam. Zaprela som sa o jeho hruď. Jazykom som si prechádzala po perách. Zuby sa mi vytiahli. Emil sa zľakol.
"Li... Lilieth t... tvoje zuby..."
"Prepáč."
Pošepkala som.
Ľahla som si na neho. Zacítila som ako mu tečie krv. Kusla som ho. Zakričal. Chytil ma za ramená. Snažil sa ma dať dolu. Na sebe som mala šupiny. Zdvihla som hlavu. Zapozerala som sa mu do očí.
"Toto si nemal robiť."
Chytila som ho pod krk.
Otvorili sa dvere. Emil rozprestrel krídla. Buchol ma nimi do tváre. Pustila som ho. Ako anjel mal na sebe čierne rifle ktoré mal aj v nemocnici. Otvoril okno a vyskočil. Rozbehla som sa za ním. Zabočil za roh. Išiel priamo k cintorínu.
Pred bránou zastal. Brána bola zatvorená a nebolo vidieť, že by sa ju snažil otvoriť. Stála som niekoľko krokov ďalej. Padla som na zem. Emil sa bál prísť ku mne ale prekonal sa a zdvihol ma. Preletel cez bránu a hodil ma do vykopanej diery. Zahrabal ju a odišiel. Zobudila som sa až po niekoľkých hodinách. Nevedela som sa pohnúť. Všade som mala hlina. Začala som hrabať. Padala mi do očí. Konečne som videla svetlo. Na ruke som pocítila vánok vetra. Konečne som sa vyhrabala. Zhlboka som sa nadýchal a utekala preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama