XI. Kapitola/ III.

25. května 2012 v 14:50 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Doma som si dala teplý čaj. Išla som hore do izby. Zapla som si notebook. Naťukala som si WampireComunity.com. Ach oni sa asi zbláznili. Prečo toľko tých správ. Snáď nehorí. Otvorila som si všetky správy boli od MyLookIsForYou. Odpísala som jej len na jednu.
MyLookIsForYou: Ahoj. Potrebujem pomoc. Prosím ozvy sa.
Darling: snáď nehorí či áno??
MyLookIsForYou: No nie to zase nie. Ale Deni ma začal obťažovať. A tak.
Darling: a s ním ti mám pomôcť??
MyLookIsForYou: Áno........ vyhrážal sa mi.
Darling: ja zato už nemôžem o_O
MyLookIsForYou je Offline.
"A teraz sa akože urazila či ako to mám brať."
"Emil čo som ti hovorila o tom aby si mi nestál za chrbtom."
"Prepáč ale tak to sa nedá."
"Všetko sa dá."
Chytil mi stoličku a otočil ma.
Uhýbala som sa mu pohľadom. Nemala som náladu sa s ním zase baviť o tom ako som ho včera kusla a to všetko. Chytil ma za ruky a nadvihol. Sadol si na stoličku a prihlásil sa na svoj blog. Skoro mi vypadli oči. Písal tak všetko o to ako sa cíti, čo prežil.
Ahojte. Prepáčte, že som tu dlho nič nepísal. Ale tak viete, škola to všetko. Zaberie to veľa času. Za chvíľu tu sú maturity. Tak čo tešíte sa?? Ja teda nie. Ani neviem kam pôjdem po strednej. Či na výšku alebo rovno do práce..... skúste mi poradiť :D . Možno si vyberiem niečo. Tak nabudúce idem sa trochu naučiť a potom do postele.
Sarah: poď na našu výšku je tam, že vraj veľká zábava........ ale aspoň by sme boli spolu v triede na budúci rok tam idem aj ja........ a ja sa na maturity vôbec ale vôbec neteším........ je to asi to najhoršie z celej školy....... tak ale držím palce s tým všetkým........ snáď sa dostaneš na najlepšiu výšku (prácu)
Conor: Emil..... počuj...... poď na výšku...... Sarah má pravdu..... je tu veľa haluze......... najlepšiu školu by si si nemohol predstaviť......... a najlepšie je, že učiteľkám je všetko jedno........ lebo tak do práce by som hneď nešiel...... i keď ty by si sa dostal do každej s tvojím dokonalý vzhľadom........
"Počuj to kto je Sarah a Conor??"
"Ale to si nevšímaj sú to moji kamaráti z bývalej školy."
"Ale Sarah vyzerá ako v pohode dievča."
"Ona?? To teda nie. Je to blázon prvej triedy."
"Prečo??"
"Ale tak to keby, že vieš čo ona v škole robí. Zbláznila by si sa."
Prekrútila som očami.
No tak to čo ja robím na škole asi ona nie. Emil sa chytil za krk, kde som ho kusla. Začal si to škriabať a rozškriabol si chrastu. Začala mu tiecť krv. Konečne som bola rada, že mi šupiny zmizli a teraz je to tu zase. Natiahol sa po servítku. Chytila som mu ruku a začala olizovať krv. Rýchlo mi vytrhol ruku z dlane. Pozrela som sa dolu a išla preč. Uvedomila som si čo som včera urobila a určite sa ma teraz bojí.
V škole sa všetko zmenilo. Bolo vymaľované. Všade nové okná a dvere. V triedach boli nové lavice. Tabule, ktoré tam boli už dávno boli tiež nové. Zastavila som Terezu. Menšie dievča s čiernymi vlasmi a jemnými pehami na nose.
"Čo sa tu deje??"
"Lilieth ty o tom nevieš??"
"O čom by som mala vedieť??"
"Mirko a ostatný porazili basketbalový tým a stavili sa z riaditeľom, že ak vyhrajú tak dá zrekonštruovať školu. A teraz to tu je všetko od šatní po jedáleň. Všetko je nové."
"Wow. To som musela biť dlho preč."
"Ani nie. Predvčerom bola ešte na zrúcanie."
Pozrela som sa akoby som nevedela čo hovorí.
Rozbehla som sa smerom k jedálni. Videla som Mirka. Poobzerala som sa okolo. Kde je Wem a ostatný?? A hlavne Alex?? Čo oni zomreli pri tom?? Mirko ma zbadal a začal mi kývať. Rozbehol sa ku mne. Narazilo do neho dievča. Mali červené vlasy a blond melír. Oči mala šedej farbi.
"Prepáč."
"To nič."
Podal jej knihy a utekal ďalej.
Prišiel ku mne a objal ma. Skoro mi vypadli oči z jeho zovretia. Odtlačila som sa od neho. Pokrčila som ústami.
"Mirko kde je Alex??"
"V jedálni prečo??"
"Aha. Tak mne sa tam teraz nechce. Prosím ťa povedal by si mu, že sa s ním rozchádzam??"
"To už prečo??"
"Prepáč zabudla som vás predstaviť. Toto je Emil. Emil, Mirko."
Podali si ruky.
"Si anjel??"
"Nie."
"Emil jemu môžeš povedať pravdu. On je tiež anjel. Vďaka nemu žijem. Teda on ma poväčšine zachránil zo všetkého."
"Aha. Tak áno to som. Teda až na to, že som bol mŕtvi 1 905 rokov."
"Ale máš za to dobrú formu."
Pokrútil hlavou a mykol plecami.
Žmurkla som jedným okom a chytila Emila za ruku. Mirko sa otočil a išiel do jedálne za Alexom. Ja som z Emilom išla do triedy. Hlavu som si položila na jeho rameno. Dal mi pusu na vlasy a pozrel sa von oknom. Zastavil. Pozeral uprene von. Nepohol ani len s rukou. Nedalo sa s ním skôr vôbec pohnúť. Pozrela som sa von aj ja. Nikoho som tam nevidela. Ťahala som ho aby sa pohol. Ale bol tak ako prikovaný.
"Pre boha pohni sa už."
"Moja choď na hodinu. Ja prídem neskôr. Povedz učiteľovi Dakaiovi, že mi došlo zle a, že prídem čoskoro do triedy."
"Dobre no, ale čo sa deje??"
"Moja poviem ti to potom keď prídem za tebou do triedy dobre."
"Dobre. Ale nech sa to nič nestane."
Pustila som ho.
Išla som do triedy. Ani som sa neobzrela za ním. Len so sklonenou hlavou som šla dopredu. Zacítila som jeho krv. Pozrela som sa na ruku. Mala som tam krv z onej noci. Dala som si ruku k perám. Vedľa sa ocitol Mirko. Pleskol mi po ruke aby som si ju nedala do úst. Pokrútil hlavou. Objal ma. Prosím moja nerob hlúposti. Snáď to bolo naposledy. Odtiahol si ma a pozrel sa mi do očí. Snažil sa ma zhypnotizovať?? Či sa mi to iba zdalo?? Neviem. Ale jeho pohľad bol vábiví.
Začala sa hodina. Bola akurát Sociológia. Pani učiteľka Samantha Glaiserberg mala krátke šedivé vlasy, oči jej spod nich svietili ako žiarovky. Bola milá. Emil sa ešte nevrátil. To je čudné nezvykne meškať tak dlho na hodinu. Učiteľka na mňa pozerala celý čo mala výklad o tom ako prežila detstvo a to všetko. Mirko sedel za mnou. Pichol ma kúskom papierika.
Kde je Emil?? Toto asi nezvykne robiť. Či??

To nie teda. Ani neviem kde je. Ale snáď je v poriadku.

Ak chceš posnažím sa ho nájsť pomocou myšlienok. :)
Mykla som plecami. Mirko sa sústredil ale nikde ho nevedel nájsť. Povzdychol si. Pozrel sa na mňa.
"Ľutujem moja. Ale asi ho už nenájdeme."
"A... ako to myslíš??"
"Neviem ho vycítiť. Možno je len tam kde ho neviem nájsť. No možno je už..."
"Nie... nie to nehovor. My... my musíme ho nájsť."
Do očí sa mi tlačili slzy.
Učiteľka došla ku mne. Chytila ma za rameno a prikývla hlavou nech ideme. Usmiala som sa a objala ju. Pobalili sme si veci a odišli z triedy. Zacítila som krv. Nebola človeka no ani nikoho zo školy. Emil... kde ... kde si?? Prosím ozvy sa. Nadýchal som sa a vyskočila som von z okna. Mirko ma nestihol chytiť a padol dole do kríčkov. Zasmiala som sa a letela ďalej.
"Načo som s ňou vlastne išiel??"
Pokrútil hlavou.
Postavil sa. Všade mal lístočky a poodlamované halúzky. Zašiel do lesa ktorý bol neďaleko školy. Roztiahol krídla. Hľadal ma ale nenašiel. Vyletel na oblohu. Začalo sa zmrákať. Šedé oblaky sa ťahali po celej dĺžke oblohy. Zazrela som oboch neďaleko mňa. Šedé oblaky sa začali okolo ich tiel točiť. Emil bol už vyčerpaný. Snáď to Mirko vydrží kým pomôžem Emilovi. Došla som k nemu. Emil mi padol od náruče. Mraky akoby sa ma báli a pustili ho. Išla som za Mirkom. Emil bol moc ťažký na to, že je anjelom. a išla som ho položiť na zem. Roztiahla som krídla a letela som za Mirkom. Mraky ho nechceli pustiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama