XII. Kapitola/ I.

25. května 2012 v 14:51 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
12.Kapitola
Od toho útoku prešlo už pár dní. Emil sa pomaly zotavoval a Mirko stále nehybne ležal. Emil pootvoril oči. Chytil ma za ruku a stiahol k sebe. Chytila som ho za hruď. Nedokázal napnúť svaly. Čo to boli za mraky?? Prečo to robia?? Pozerala som na neho s nádejou, že mi niečo povie. Chytila som ho za ruku a hlavu položila na jeho hruď. Zavrela som oči. Dostala som sa do jeho myšlienok. Kde je Mirko?? Čo s ním je?? Je v poriadku?? Strachom som otvorila oči. Dýchala som prudkejšie.
"Čo to boli za mraky Emil?? Prosím povedz mi to."
Nevedel zo seba vydať čo by len slovko.
Ukázal na oknom. Pozrela som sa von. Krátko na to sa obloha zatiahla. Postavila som sa a išla k oknu. Mirko sa začal hýbať. Otvoril oči a posadil sa. Pozrel sa na mňa a potom na Emila. Začal krútiť hlavou. Vystrel ruku akoby ma chcel stiahnuť späť. Chytil sa stolíka čo bol vedľa postele. zaprel sa, no sily mu nestačili. Padol na zem. Otočila som sa. Keď som ho videla na zemi skoro mi vypadli oči.
"Pre boha Mirko čo... čo to robíš??"
"Li... Lilieth... prosím... nechoď tam."
Chytila som ho za ruky a posadila na sedačku.
Udrel si zadok a tak skrčil obočie. Chytil ma za tvár. Mal studené ruky. Emil sa pomaly posadil. Obaja na mňa pozerali. Ja som sa pozrela do zeme.
"Lilieth... tie mraky... to nie sú mraky..."
"Mirko tým chce povedať, že je to ten čo zničil nebo. Zabíja všetkých anjelov čo vyletia hore. Preto zajal do mrakov mňa a aj Mirka."
"Ale prečo ťa pustili keď som sa blížila k tebe??"
"Lilieth... Emil a ty .... ste iný Emil nie je čistý anjel... a ty tiež nie... to vieš aj sama. Kris žije v tebe no pridal sa na stranu zla. A mraky ho pustili len preto lebo myšlienkami si ich rozpustila."
"Ale prečo sa to nestalo pri tebe??"
"To už neviem."
Pozrel sa do zeme.
Emil sa postavil a sadol si k nám. Chytil ma za pás a položil na jeho hruď. Chytila som mu ruky a dala preč.
Odišla som do kúpeľne. Počula som kroky. Otočila som sa a bol tam tieň. Ten istý tieň ako aj vtedy.
"Mirko, Emil."
Utekali za mnou.
Pred kúpeľňou popadali na zem.
"Čo..."
"Sa..."
"Deje??"
Oni nie sú normálny. Či sa mi to iba zdá??
"Mirko ten... ten tieň..."
"Aký tieň?? Emil zlez zo mňa."
"Prepáč."
Zliezol.
Potlačil ho na mieste kde majú krídla. Podišla som sa k ním a podala mu ruku. Padli sme naspäť na zem.
"Bože, stále si taký ťažký či sa mi to iba zdá??"
"Ja neviem nevážil som sa cez pár rokov."
Prekrútila som očami.
Potlačila som ho na hrudi hore. Vzpieral sa. slabo som ho buchla. Mirko ho chytil za nohu a stiahol zo mňa. Postavil sa a hodil sa mi okolo krku. Emil si ma začal ťahať k sebe. Mirko ma chytil za druhú ruku a začali si ma naťahovať. Rozprestrela som krídla a vyletela hore. Narazili do seba čelami. Padli na zem.
"Ja som vás predtým varovala..."
"Prepáč."
"Emil prestaň pusti ma."
"Áno Emil pusti ju."
Zaťal sánku.
Nadvihol jedno obočie a vyplazil jazyk. Náušnica sa mu zaligotala cez malé okienko v kúpeľni. Vrana čo bola vonku, chcela vletieť do vnútra. Narazila na sklo a padla dolu.
V škole sa Ian a ostatný správali podozrivo inak. Alex prišiel ku mne, chytil ma za ruku a ťahal k záchodom. Než vošiel dnu stihla som sa mu vyšmyknúť. Pri dverách bola mláčka vody a šmykla som sa. Bolel ma zadok. Padla som na chrbát. Zatvorila som oči. v tom nado mnou stála Dajana. Podala mi ruku a zdvihla hore.
"Moja nabudúce si dávaj pozor."
Žmurkla jedným okom a odišla.
Okolo prechádzala skupinka chalanov. Pozerali do zeme.Čo sa to s nimi deje?? Prečo ma každý ignoruje?? Prečo?? Išla som za nimi. Chalani sa ponáhľali preč. Drgol do mňa Alex. Padla som zase na zem.
"Toto už nie je fér. Čo som vám do pekelnej diery urobila?? Čo?? Ja sa vo vás nevyznám... povedzte mi to čo som vám urobila."
Kričala som cez celú chodbu.
Sadla som si na zem, oprela sa a kolená si pritisla k hrudníku. Hlavu som si ponorila do dlaní. V tom som cítila na chrbte ruku. Bola to jedná od chalanov ktorý prešli okolo mňa so sklonenou hlavou. Pozrela som sa neho. Mal bledú pleť, čierne krátke vlasy a očné linky. Modré oči mu spod nich žiarili. Jeho oči ma pohlcovali. Pozrela som sa pred seba. Stáli tam aj ostatný. Dvaja z nich mi podali ruky a vytiahli hore.
"Si v poriadku??"
"Áno... teda nie. Pre každého som vzduch."
"Ja teda my vieme ako sa cítiš."
Usmial sa.
Oči sa mu smiali. Mala som pocit, že sa zastavil čas. Emil stál za nimi. Pozeral sa uprene na mňa. Nepohol ani len rukou, alebo niečo povedal, ale len tak stál. Pozeral na mňa ako mu podávam ruku. Podišiel bližšie. Chytil ma za pás a pritiahol k sebe. Zavrel oči a nadýchol sa mojej vône. Pozrel sa hore a v duchu ďakoval. Položil ju naspäť. O chvíľu si ma odtiahol a položil svoje pery na moje. Boli sladké a jemné. Chalani sa chytili a odišli. Počula som ako jednému z nich vypadol papierik. Ale Emila som neprestávala bozkávať. Zahryzli sme si navzájom do jazyka. Jeho pery sa od mojich oddialili. Odišiel na hodinu. Chytila som sa za čelo a oprela sa o stenu. Padla som na to isté miesto. Mne sa asi sníva. On to naozaj urobil?? Nie, to nie... Zobrala som si zo zeme učebnice. Zodvihla som sa aj pre ten papierik a išla do triedy. Po ceste som si ho prečítala.
Lilieth je strasne zlata. skoda ze ma chalana. Jej prekrasne oci, tvar ako dieta cela je dokonala.

V strede chodby som sa zastavila. Stála som vedľa dverí kde mali tí chalani hodinu. Nadýchla som sa a zaklopala.
"Ďalej."
Vošla som dnu.
"Prepáčte, že vyrušujem ale našla som papierik ktorý patrí jednému vášmu žiakovi. Volá sa..."
Pozrela som sa na písmo.
Zarazilo ma. Daniel. Pozrela som sa späť.
"Lilieth ste v poriadku??"
"Áno... volá sa Daniel."
Vypleštil oči.
Pleskol si po čele. Do kelu ako som mohol biť taký slepí. Pozrela som sa na neho. Učiteľka mi dovolila mu ho odniesť. Položila som mu ho na stôl s odpoveďou.
Ďakujem. Keby som to vedela mohli sme spolu chodiť :)
Prečítal si ju. Pozrel sa na mňa ale ja som tam už nebola. Utekala som rýchlo na hodinu Francúzštiny. Otvorila som dvere. Učiteľ Saša Dios v strede výkladu zastal.
"Lilieth meškáte."
"Prepáčte... ale musela som sa... ešte zastaviť v jednej... triede našla som papier s pomôckami na hodinu..."
"Dobre. Sadnite si na miesto."
Zadychčane som šla na miesto.
Alex am sledoval po celú hodinu. Mala som chuť sa otočiť a povedať mu nech sa pozerá na niekoho iného. Hodil mi na lavicu guľku papiera. Chytila som ju a dala do lavice. Potichu som ju otvorila. Sklopila som zrak.
Prečo si to urobila?? Emil je lepší ako ja?? Lepšie sa bozkáva?? Alebo čo?? Ja to vôbec nechápem prečo... prosím vysvetli mi to.

Začala som si písať poznámky. Pozrela som sa na hodinky. Neukazovali čas. Ciferník bol tmavý. Nechápala som. Pozrela som sa hore. Na hodinkách na stene ukazovalo pol desiatej. Povzdychla som si. Bože ten čas sa vlečie ako slimák. Ešte, že o päť minút zvoní. Emil sa na mňa pozrel. Usmial sa a pokrútil hlavou. Mykla som plecami. Pozrela som sa von oknom. Stál tam človek. Ukázala som von oknom. Otočil pomaly hlavu. Nikoho tam nevidel. Otočil sa naspäť. Pozrel sa pýtavo. Zazvonilo na prestávku. Alex vyštartoval z triedy. Nestihla som mu dať papierik s mojou odpoveďou. Rýchlo som mu odpísala.
Nie je chyba v tebe ale vo mne. Nie som pre teba tá pravá. Emil vie prečo je so mnou. Prepáč mi to Alex...

Pobalila som si veci do tašky a utekala za ním. Na chodbe boli snáď všetci žiaci. Nikde som ho nevidela. Pokrčila som ústa a išla k jeho skrinke. Narážala som do všetkých žiakov, než som prišla k jeho skrinke. Vybrala som papierik a hodila ho dnu.
Všimla som si, že ide. Rýchlo som sa otočila a odišla preč. Počula som ako otvára skrinku. Prečítal si ho. Buchol do skrinky. Zastavila som sa. zatvorila oči a stisla sánku. Trochu som sa otočila. Vypadla mi slza a išla som preč. Alex sa obzeral či ma neuvidí. Sklonil hlavu a oprel si ju
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama