XII. Kapitola/ IV.

25. května 2012 v 14:54 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
Nevedela som si nájsť pohár. Pokrčila som ústami. Natiahla som sa do skrinky. Bol tam. Bol na ňom káčer Donald a Minie s Mickey Mausom. Emil ma celý čas sledoval. Pozrela som sa na hodiny. Skoro som vypľula vodu. Bolo pol piatej. A do kelu snáď to stihnem. Vystrelila som hore do izby. Otvorila som skriňu. Bola poloprázdna - teda ak sa narvanej skrini tak dá povedať. Nemala som žiadne šaty na večer. Sadla som si na zem a oprela sa o zadnú časť postele. Spomenula som si na izbu Katrin. Postavila som sa a vyšla na chodbu. Vrátila som sa do jej izby. Otvorila som skriňu. Mala tam prekrásne šaty. Padli mi do oka jedny biele. Mali naberanú sukňu a korzet. Pozatvárala som dvere a odišla.
Vošla som do kúpeľne. Keď som sa videla v zrkadle zľakla som sa. napustila som si vodu do dlaní a ošpliechala si tvár. Učesala som si vlasy a zaviazala do konského chvosta. Otvorila som skrinku a vytiahla zubnú kefku a pastu. Umyla som si zuby a začala sa chystať. Oči som si namaľovala jemnou bielou farbou. Na pery svetlý jemný rúž a lesk s príchuťou jahody. Pustila som sa do vlasou. Skúšala som si veľa účesov a rozhodla som sa pre rozpustené a vyžehlené. Obliekla som sa do šiat. Emil zaklopal na dvere.
"Počkaj chvíľu."
"Dobre. Ale už by som ťa mal odniesť je pomaly deväť hodín."
"Však už som. Tak sa nerozčuľuj."
Pootvorila som dvere.
Vstúpil dnu. Pohľad na mňa ho medzi dverami oslnil. Otočila som sa dokola. Vypadol papierik. Bol od Katrin. Otvorila som ho. Vypadla odtiaľ malá fotka. Bolo na nej to isté dievča ako aj v jej zápiskoch. Položila som ju na umývadlo a pozrela som sa do listu.
Ahoj moja drahá. Tieto šaty boli robené pre teba. Myslela som na teba už skorej. Určite v nich budeš vyzerať dokonalo. Keby som ťa tak mohla vidieť.
A ešte niečo tieto šaty nie sú obyčajné. Sú utkané z najjemnejšej látky akú kedy existovala. Nerob nič čo by ju poškodilo. Je to zo slonieho prachu. Preto sú také aké sú. Veľmi ťa ľúbim Lilieth.
Tvoja mama Katrin Daylis.
Keď som ho dočítala mala som slzy na krajíčku. Všetci mi vraveli, že Sanya je moja mama. Odišla som z kúpeľne do svojej izby. Buchla som dverami a zamkla sa. sadla som si k oknu a pozerala von cez zaslzené oči. slzy mi špirálu roztierali po tvári. Emil mi búchal na dvere aby som otvorila. Nemala som na nič chuť. Postavila som sa a šla von z izby. Otvorila som dvere na jej izbe a vybrala si zošit zo šuplíka. Išla som naspäť do svojej izby a zamkla sa. Pozeral na mňa ako by som mu niečo urobila. Nechápal čo sa so mnou deje. Všetko som dusila v sebe. Nikomu som o sebe nič nepovedala. Bola som ako chodiaca skrinka tajomstiev. Otvorila som ho a začala čítať.
1.Január 450
Dneska je ten najhorší deň v mojom živote. Stratila sa mi dcéra. Nevieme ju nikde nájsť. Snáď je v poriadku a nikto jej nič neurobil. Bojím sa o ňu ako sa len dá. Ale som rada, že Alexej je doma. Bola to moja chyba, že som ju pustila samú sa hrať von na kopec. Som tá najhoršia matka na svete.
4. Marec 555
Prešlo veľa rokov. Lilieth sa ešte nevrátila domou. Nikto po nej už nepátra. Som na dne. Neviem čo mám robiť. Už strácam vieru, že žije a obávam sa najhoršieho. Plačem noci dni. Oči ma už bolia. Asi stratím vieru a nechám všetko tak. Je to márne hľadanie keď ani neviem kam by tak mohla ísť.
31.Decembert 1000
Toto sú moje posledné dni. Lilieth mi moc chýba. Alexej má už aj deti a ja ležím pomaly na smrteľnej posteli. Dala by som všetko za to aby som ju mohla ešte raz a naposledy vidieť. Ale mám iba jej fotku. Snáď raz nájde tento diár a prečíta si to čo po mne ostalo. Snáď spozná pravdu toho kto vlastne sme a čo sme. Biť kráľovnou je ťažké. A teraz keď sa mi ona stratila. Nemám nič. Prosím Boha aby mi pomohol. Ale bez výsledkov. Dúfam, že sa jej podarí nájsť toto. Každý žijeme iba raz. Ja som si svoje roky už vyžila. Ale len s bolesťou. Prosím Bože opatruj mi ju nech je kdekoľvek. Nech žije dlhšie ako ja.
Katrin.
Pozrela som sa na fotky ktoré tam ostali. Bola to určite ona. Boli sme ako dvojičky. Nikdy som si nemyslela, že ja a mama budeme si podobné. Že jej budem chýbať, že chce aby som sa k nej vrátila. Nahnalo mi to slzy. Cítila som z toho všetkého, že ma naozaj moc milovala ako matka. Že som bola jej slnkom aj s bratom. Myšlienky som mala rozhádzané akoby mi tam padla bomba. Nevedela som čo si mám myslieť. Ale zarazilo ma to, že je to naozaj moja mama a, že ju už nikdy neuvidím. Rozmýšľala som nad tým čo jej tak asi urobili. A kto je vlastne Alexej a ako vyzerá. Pustila som denník a vypadli ďalšie fotky. Zdvihla som ich. Bola som na nich ja a Alexej. Otočila som fotku. Katrin na ňu napísala dátum 29.Augusta 399 Lilieth a Alexej. Pozrela som sa bližšie na fotku. Vyzeral presne ako Wem. Zdvihla som mobil a zavolala mu.
"Ahoj Wem."
"Ahoj. Čo sa deje??"
"Nič len mohol by si prísť prosím ťa??"
"Jasné o päť minút som tam."
"Dobre a ďakujem."
Hodila som mobil do vankúša.
Zdvihla som sa a otvorila Emilovi. Zľakol sa ma preto, že som mala špirálu rozotrenú od sĺz po tvári sadol si na posteľ. Uvidel fotky. Zobral si ju a pozeral na mňa. Bol zmätený. Nevedel čo si má o tom myslieť. Otočil ju. Bolo tam Katrine meno. Stále pozeral na mňa a na fotku. Mne sa asi sníva. Pozrela som sa do zeme a sadla si vedľa neho. V tom mi zazvonil mobil. Wem už bol u nás. Išla som dolu pre neho. Hodil sa mi okolo krku.
"Som tu tak čo si potrebovala??"
"Poď so mnou do izby."
Chytila som ho za ruku.
Pred dverami izby zastal. Pozeral na Emila. Prekrútila som očami. Vtiahla som ho do izby. Sadli sme si na zem. Emil chytil fotku kde som bola ja a Alexej. Pozrel sa na nás. Zastavil sa a zmračil čelo.
"Ty a Wem ste brat a sestra??"
"O čom to trepe Lilieth??"
"Katrin Daylis a Stefan s dcérou Lilieth a Alexeja."
"Daj sem tu fotku."
Vytrhol mu ju z ruky.
Zarazil sa aj on. Pustil ju na zem. Pomaly sa otáčal ku mne hlavou. V očiach mal nepochopený výraz. Nevedela som čo mu povedať. Zamrzli mi slová.
"Katrin... naša mama... ty a ona... boli ste ako dvojičky Lil."
"Ja viem Emil... ja viem."
"Ste ako... neviem čo úplne ako na klonované."
Nútene som sa usmiala.
Wem tam sedel bez pohnutia. O chvíľu zobral fotky. Pozeral si ich všetky. Našiel jednu kde bol iba Alexej.
"Ja som bol taký pekný??"
"Ja neviem Wem."
"Lilieth... tebe to nedochádza??"
"A čo by mi malo??"
"Pozri si poslednú stranu denníka."
Otočila som ho na poslednú stranu.
Bolo tam niečo napísané hore nohami.
Deň po smrti.
Idem hľadať svoju sestru nech ma to stojí i život. Mám ju moc rád. Snáď ju tam vonku niekde nájdem. Prosím Boha tak ako aj mama aby mi pri hľadaní pomohol.
Alexej.
"Tvoje posledné slová keď si odišiel z domu??"
"Presne tak Emil. Kris s ňou chodil po pár rokoch keď ju našla Sanya s jej deťmi. Bola ako och vlastná."
"Ale prečo si ma potom nezobral keď si vedel kde som??"
"Lilieth... ty doma už si. Toto je tvoj rodný dom. Zabudla si??"
"Áno. Zabudla som na všetko. Zabudla som aj na mamu."
Pokrčil ústami.
Chytil ma za ruky. Preniesol ma do minulosti. Mama sedela na kopci. Ja som sa s ním bláznila. Boli sme zlatý. Všetko okolo bolo ako z rozprávky. Bola som unesená tou krásou. Nechcela som sa vrátiť.
"Pre boha... mama je úplne ako môj klon."
"Nie Lilieth ty si jej klon."
"Ale ako je to možné??"
"Ja neviem ale ja som celý otec. Že vraj. Zomrel keď sme mali 11 rokov."
Ničomu čo sa za posledné dni odohralo som nechápala.
Sedela som zamyslene nad tým ako to je možné. Možno ma Boh stvoril na jej obraz naschvál. Možno to je len náhoda. Alebo som v jej tele.
Na druhý deň som sa spamätávala zo všetkého čo sa včera stalo. Ešte stále som neverím, že som ako moja mama. Chcela som sa tam vrátiť a byť naposledy pri nej ako chcela deň pred smrťou. Wem spal na zemi. Nechtiac som mu stúpila na nohu. Nepohol sa. Emil už chytal raňajky. Rozvoniavali po celom dome. Vôňa bola vábivá ako on. Stála som medzi dverami od kuchyne. Otočil sa. Zasmial sa a položil taniere na stôl. Išiel ku mne a pritiahol si ma.
"Chceš??"
"Nie... každú chvíľu sa zobudí."
"Ten spí ako zabití... poď."
"Tebe to je asi jedno či nás uvidí alebo nie, že."
"Je to adrenalín."
Potichu som sa zasmiala.
Začal ma bozkávať. Pomaly ma posúval dozadu na sedačku. Niečo začal hovoriť po latinsky. Pozeral mi chvíľu do očí. Potom ma bozkával na krku. Išiel nižšie. Vošiel mi rukou pod gate od pyžama. Potichu som vzdychala. Dal mi dole tričko a rozopol podprsenku. Išiel nižšie po mojom brušku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama