XIII. Kapitola/ IV.

25. května 2012 v 15:34 | Lili´s |  Na Krídlach Lží
"Musel jsem ti to nějak oplatit."
"Pre boha. To je... to je niečo úžasné."
Bola som v nemom úžase.
Nevedela som nájsť správne slová. Mala som pocit, že som sa vrátila v čase. Na prvý ročník keď to tu bolo v kvete ako dneska. Len odkedy vyhodili upratovačku všetko zvädlo. On bol ako zázrak z nebies. Za ten pocit som mohla ďakovať iba nemu.
"Každej den jsem se na tebe díval. Viděl jsem, že si tu velmi ráda. A odkedy vyhodili tu tetu, byla jsi smutná. Chtěl sem ti to dát zpět."
"Ďakujem. Ja ani neviem čo na to povedať. Si ako zázrak. Ďakujem veľmi pekne."
Objal ma.
Jeho náruč bola ako mamina. Jemná a ochranná. No ten pekný moment prerušilo zvonenie. Dal mi pusu na líce a odišiel na hodinu. Pri schodoch stála skupina. Vypleštila oči keď išiel dolu. Neverili, že mi vrátil úsmev. Oni sa o to pokúšali dlho, no jemu to trvalo pár sekúnd. Obišiel ich. Ten chalan nie je normálny. Ako to dokázal?? Nemôžem uveriť, že mi dal to čo mi chýbalo.Postavila som sa a išla som na hodinu. Zobrala som si knihy zo skrinky a šla na biológiu. Keď som ho tam videla, potešila som sa. Sedel vedľa mňa. Učiteľ ma privítal s otvorenou náručou.
"Vitaj Lilieth. Konečne si tu."
"Ďakujem."
Objal ma a pustil na miesto.
Ako som si sadla mala som tam lístoček. Bol od neho. Mal úhľadné a pekné písmo akoby to písala baba.
Jsem Roman. Naši mi říkaj Ufounek. =)
Odkiaľ si vedel, že som sa ťa to chcela opyýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýtať??
Zapomněla si na včerejšek??
Nie veď akoby som mohla.
Pak ti něco povím
Dobre
=)
Učiteľ čo je to pohlavný styk a aké choroby môžeme dostať. Pozrela som sa na Romča. Hypnotizoval celú prednášku. Bola som z neho v úžase. Nechápala som čo sa mu na tom páči. Zazvonilo celá trieda vyšla von. Medzi dverami ma učiteľ zavolal.
"Lilieth, vieš, že každoročne ťa posielam na biologické súťaže."
"Áno viem. Ak tam chcete poslať niekoho iného kludne. Nemám proti tomu zábrany."
"Viem, že ty nie ale Tomáša ostatných ti nahradí ten nový."
Prikývla som.
Odišla som z triedy. Romčo stál pri dverách. Chytil ma za rameno. Trhla som sa. Odišla som von. Romčo išiel stále za mnou. Robila som všetko možné len aby ma nesledoval. Otočila som sa. vrazil do mňa. Pozeral mi do očí. Snažil sa aby som robila čo povie aspoň tú chvíľu čo som s ním bola. Pozeral mi tak uprene, že ho nič o toho neodtrhlo. Pozrel sa inam. Bola som ako ospalá.
"O čo ti ide?? Chceš mi zobrať to jediné čo po smrti môjho chalana mám??"
"Podívej se na mě. Lilieth podívej se na mě."
Otočila som hlavu.
Mala som pocit, že mi ju otáča pohľadom. Nevedela som sa pri ňom cítiť neobyčajne. Akoby ma nútil cítiť sa aká naozaj som.
"Prosím neodkopni mě. Mám tě rád i když si upír."
Jeho slová boli ako náplasť na ranu.
Pozrela som sa do zeme. Chytila som mu ruky. Mal ich jemné. Usmiala som sa. priložila som si ju k tvári. Bol to pocit akoby ma už jeho ruka hladila.
"Prečo si vlastne tu??"
"Protože mě Kris poslal."
"Ja... ja... prepáč."
"To nic. Ja nejsem jako ostatní andělé. Ještě stále jsem nespoznal jaký jsem. Jestli jsem obrany, hlídací, lásky..."
"Tvoje ruky ma v noci hladili, ten hlas sa mi prihováral, tie oči stále na mňa pozerali. Je to tak alebo sa mýlim. Ty si vždy stál pri mne??"
"Ne. Nebyl jsem to já. Měli bychom jít domú."
Nastavil ruku.
Chytila som sa a išla s ním. Hlavou mi vŕtalo ako to je možné. Snažila som sa tomu uveriť no nešlo to. Bolo to pre mňa moc veľa. Celé dni som strávila myšlienkami nad tým, kto vlastne v skutočnosti som. Každý mi klamal. Bola som pre nich ako bábka na motúzoch. Vtedy som tomu verila no teraz neviem či mám aj naďalej. Všetko sa mi rútilo pred očami. Celý môj svet a ja som neurobila nič aby som ho zachránila. Všetci tí čo mi boli najbližší, sa mi otočia chrbtom a ignorujú ma. Pre mňa už nemalo zmysel žiť. No teraz je tu Romčo. Všetko už len záviselo od neho, či sa pridá k ním alebo ostane so mnou. Vo všetkom boli otázniky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama